Návod: ako prestať piť a vysvetliť to ostatným

Autor: Tomáš Billik | 23.8.2017 o 18:54 | (upravené 29.5.2018 o 0:51) Karma článku: 11,43 | Prečítané:  11719x

Keď u nás niekomu poviete, že ste prestali piť alkohol, všetci od vás čakajú dramatický príbeh o tom, ako sa vám rozpadala rodina, alebo ako ste balansovali nad priepasťou smrti. A pritom tie dôvody sú prosté a týkajú sa všetkých.

V septembri roku 2016 som si povedal, že úplne prestanem piť alkohol. Dôvod? Je ich viacero: čím ďalej tým dlhšia doba regenerácie po prepitom večeri; pokazené víkendy, keď miesto zmysluplnej činnosti sa človek len uvádza do pôvodného stavu; únavné post-alkoholické melanchólie; medziľudské konflikty ako dôsledky impulzívnych rozhodnutí; mrhanie časom na vedenie opileckých, nikam nevedúcich konverzácií a iných zbytočných činností, či kopu iných rizík a nadbytočných vecí v živote. Ale najhlavnejší dôvod bol tento - zahmlenie rozumu. Určite mnohí poznáte ten pocit po opici, keď si pripadáte takí tupí, že si neviete ani len prečítať noviny. Ležíte v posteli, pripadáte si ako odpad spoločnosti, pozeráte videá na youtube, občas zadriemete a takto vám prejde deň. Na druhý deň vám je lepšie, ale stále cítite, že ste pili a vaša hlava nie je celkom v poriadku. V pondelok ste už relatívne svieži, ale tichý hlások vo vašom vnútri vám stále šeptá, že ste si v piatok vypili a nedovolí vášmu rozumu oprostiť sa od tejto spomienky a fungovať na sto percent. Vo chvíli maximálnej úprimnosti voči sebe som si sám zhodnotil, že mi trvá približne 4-5 dní, kedy skutočne necítim následky bežného záťahu na svojich myšlienkach. Počas tejto inkubačnej doby som mal pocit, ako keby som rozmýšľal cez sáčok. Dôsledky alkoholu obmedzovali pohyb mojich myšlienok, tlmili moju kreativitu, úsudok a obmedzovali duševnú silu, pričom som nebol nikým iným než víkendovým konzumentom, na rovnakej úrovni ako odhadom 70% Slovákov. Žiadna diagnóza, ani strhujúci životný príbeh, iba niekoľko panákov a pár pív. Ako každý druhý. Pri striedmej konzumácií (povedzme 2 pivá za večer) boli okamžité dôsledky prirodzene miernejšie, ale prejavili sa napríklad zníženou kvalitou spánku, čo tiež malo vplyv na môj ďalší deň.

Tento obrázok v skutočnosti hovorí pravdu. Málokto si vyskúša ten pocit byť úplne triezvy, teda nepiť cca mesiac v kuse ani kvapku. Ja som počas tohto mesiaca cítil, ako sa môjmu telu uľavuje, hlava vyjasňuje, až nakoniec som sa cítil byť priam znovuzrodený s psychickými silami na maxime. A to som neurobil žiaden zázrak - jeden jediný mesiac, čo je zanedbateľný zlomok nášho času na Zemi. Ľudia sa ma pýtali, či toto obdobie pre mňa nebolo náročné, odpovedám - absolútne nie, bolo to ako odísť na prázdniny, ktoré sa nikdy nekončia. Moja hlava momentálne prežíva explóziu kreativity a myslenia, doslova mi niekedy odklápa dekel a nevidím dôvod, prečo by som sa o toto privilégium mal pripravovať. Čo také závratné sa stane počas prepitého večera, aby som kvôli tomu bol ochotný trpieť niekoľkodňovú lobotómiu? Áno, aj ja mám kopu skvelých alkoholických príhod. Fakt výborných. Ale mám aj kopu spomienok na to, ako som zdeptaný ležal v posteli celý deň, alebo ako som v sobotu nedokázal nič zjesť. Skutočne chcem mať toto v živote?

Mnohí moji rovesníci (momentálne mám 28) stále držia latku konzumácie na úrovni bakalárskeho stupňa vysokej školy. Tvrdia, že to "vykrývajú". Ak to skutočne vykrývajú, tak im úprimne gratulujem a nič im nezazlievam. Možno majú organizmus lepšie prispôsobený, alebo sú ochotní tomuto zvyku obetovať viac. Ale skôr mám dojem, že mnohí ľudia zápasia s podobnými problémami a nechcú si ich priznať. Nechcú ubrať plyn, aby sa o niečo nepripravili. Na to poviem toto: takmer všetko, čo som robil predtým než som prestal piť, robím aj teraz. Chodím na všetky spoločenské akcie, hrávam koncerty s kapelou s rovnakým nasadením ako predtým (lebo rokenrol musíš mať v srdci, nie dodávať si ho externe), som vždy a všade, triezvy a užívam si to, pretože všetko je 100% skutočné, bez odchýlok a skreslení. A ľudia to o mne vedia, mnohí mi podľa vlastných slov závidia. Byť nepičom v spoločnosti je výsostná úloha, ľudia vôkol si ako keby stále uvedomovali, že vy máte za každých okolností triezvy úsudok a v prípade krízovej situácie adekvátne zasiahnete, čo vás priam viaže k istej zodpovednosti. Keď už nič, tak aspoň odveziete všetkých domov - toto nie je metafora, nakoľko človek, ktorý dokáže kedykoľvek preniesť kolektív z jedného miesta na druhé, je veľmi cenným členom partie :) Apropó, kolektív - mal som v živote zrejme šťastie na ľudí, takže som nemusel po prijatí suchého zákona meniť žiadnu z mojich partií, s kamarátmi si rozumieme bez ohľadu na stav v ktorom sa ja, alebo oni, nachádzame (poväčšinou :)

 

(triezvy ale stále riadny rokenrol)

Pokiaľ k vám ľudia z dôvodu abstinencie vzhliadajú, môžete sa radovať, obvykle to totiž býva naopak - budú sa na vás podozrivo pozerať a presviedčať vás, že sú vo vašom živote dostatočne dôležitým pilierom na to, aby ste s nimi dali aspoň jedného "malého". Vtedy spomeniem niektorý z argumentov z prvého odstavca a každý mi po čase dá za pravdu, čo je pre mňa dôkazom, že každý bojuje s jedným alebo viacerými horeuvedenými symptómami. Ja som sa však rozhodol, že budem voči sebe nekompromisný - ak chcem, aby som fungoval na skutočných kryštálovo čistých sto percent, nemôžem si dovoliť dobrovoľne si okresávať dušu. A ten stopercentný kryštál, to je fakt silný heroín, na ktorom je človek taký závislý, že už nebude chcieť nič iné. A nielen vaša duša bude prekvitať. Budete vyslovene počuť, ako si aj vaše telo vydýchne. A ľudia vás tiež začnú takého akceptovať. Aristoteles tvrdí, že sme tým, čo robievame pravidelne, a ak budete istú dobu opakovať tento model správania, každý si na to zvykne a bude to považovať za štandard. 

Niektoré veci mi samozrejme chýbajú. Pitie je spoločensky veľmi príjemné, stmeľuje ľudí. Odkedy som prestal, neviem občas čo robiť s rukami. Mal som rád pocit, keď sa mi po dvoch becherovkách rozbrneli prsty a už som musel mať v ruke gitaru a spievať (či skôr hulákať). Vždy som bol milovníkom piva, snažím sa nahrádzať si tento deficit nealko pivami, ktoré však nedosahujú kvalitu ležiakov. Takisto mi občas chýba ten pocit "neriadenej strely", keď len vystrelíte svoju existenciu na obežnú dráhu a necháte do seba narážať ľudí a zážitky. Ten náhodný prvok v živote. Vypnúť mozog a vykročiť ako autopilot do neznáma. Nechať sa viesť zvieraťom. Následne si však uvedomím, že môj (aj váš) rozum je jedinečná vec a jeho stopercentné využívanie by malo byť prioritou. Môžete si ho naprogramovať tak, že sa budete vedieť zblázniť aj bez chľastu. A budete to stále vy, nie vaše hormóny a pol litra borovičky. A čo je najlepšie, ráno vstanete a môžete sa venovať čomu len chcete, bez nutnosti oživovania a výčitiek svedomia. 

 

Budem si nadovšetko ceniť, ak zvážite podporu môjho ďalšieho písania kúpou mojej e-knihy: https://www.martinus.sk/?uItem=310505

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda sa dohodla na testovaní, ale nestihla k nemu napísať uznesenie

Proti premiérovmu plánu celoštátneho testovania je SaS a Za ľudí.


Už ste čítali?