Stážista v Rusku, časť 8. Čo by ste o Rusku nepovedali

Autor: Tomáš Billik | 10.5.2018 o 12:52 | Karma článku: 10,37 | Prečítané:  17192x

Zdá sa, že železná opona celkom nezmizla; momentálne pôsobí ako deliaca čiara medzi EÚ a "ruským svetom". Zároveň má funkciu ako blčiaci firewall, cez ktorý neprejdú žiadne relevantné informácie - ani jedným, ani druhým smerom. 

Pri mnohých spoločenských sporoch hrajú dôležitú rolu očité svedectvá - ľudí, ktorí boli v tom čase na tom mieste, videli, počuli, nechali prebehnúť cez svoj nervový systém a nakoniec sa v nich zrodila skúsenosť. Svedectvá sú spravidla subjektívne, avšak autentické. Pozrime sa spoločne, aké zaujímavé zistené skutočnosti vo mne zostali po trojmesačnej stáži v meste Volgodonsk, Rostovská Oblasť, Rusko. 

V Rusku je zákaz fajčiť v baroch i na verejných priestranstvách. Tento fakt bol pre mňa prvým  veľkým šokom. Ešte nedávno - v roku 2012 - tam fajčilo 35% populácie, čím si Rusko vybojovalo druhú priečku spomedzi všetkých krajín na svete. V roku 2013 však prijali Zákon o ochrane občanov pred tabakovým dymom, zakazujúci fajčenie všade od reštaurácií cez pláže a ihriská po zastávky a stanice, obmedzujúci predaj cigariet (predávajú sa výhradne vo "veľkých" obchodoch, resp. špecializovaných prevádzkach, ktoré musia byť vzdialené aspoň 100 metrov od najbližšej školy či iného vzdelávacieho objektu a pod.) a zavádzajúci reštriktívne opatrenia v podobnom duchu. V spomínanom roku 2012 som s mojou spriaznenou dušou z Moskvy - Michailom - navštívil budovu družstva spravujúceho nájomné byty. Vyštverám sa na štvrté poschodie, odchýlim dvere a v tom momente ma takmer zrazí na zem kúdol dymu vychádzajúci z kancelárií po bokoch chodby, kľudne si plávajúci vzduchom. Oči ma štípu, cez slzy premeriavam okolie a uisťujem sa. či predsa niekde v budove nehorí. Prešlo šesť rokov a Rusko sa zmenilo na nepoznanie. Dokonca sa diskutuje o úplnom zákaze predaja cigariet ľuďom narodeným po roku 2015, a to aj po dovŕšenia plnoletosti, ktorý by mohol vstúpiť do platnosti v roku 2033. Kam sme za ten čas dospeli my v oblasti ochrany nefajčiarov? Rusko - Slovensko - 1:0, klobúk dole! A toto všetko v krajine, kde je fajčenie priam súčasťou kultúrnej identity, a kde je úplne bežné pýtať si cigarety od ľudí na ulici. Na strane druhej, cigarety sú pomerne lacné (2€ za pakel i menej) a je vcelku jednoduché nájsť si akúsi náhradu; trebárs v podobe rozvetvenej siete "kaľjanok" - čajovní s vodnými fajkami. 

Tvrdý alkohol si kúpite iba nad 21 rokov. Pri kúpe alkoholu v obchodoch si môžete byť istí, že si od vás vypýtajú občiansky. Alkohol v baroch je relatívne drahší než u nás, a to sa týka hlavne piva. Vo všeobecnosti som nezažil alkoholom poháňanú situáciu, ktorá by sa vymykala bežnému slovenskému štandardu; ani v tejto sfére nám Rusi nemajú čo závidieť. Jediný rozdiel je v opilcoch, ktorí sa vám prípadne môžu aj prihovárať na uliciach či v podnikoch, pýtajúci si peniaze na autobus či "chlebík". Raz sme takto boli v strede diskusie v bare, odkiaľsi prichádza šoumen - daj pár rubľov na fľašu. Vravím, že opilstvo nepodporujem. Daj teda na chleba - mení farbu kôpky na červeň. Veď si mi už povedal, že chceš na fľašu, hovorím ja. No vidíš, keby poviem, že na chleba, neuveríš mi... chcel som čestne. Odzbrojený mlčiac sedím, partia sa napokon zloží na 50 rubľov. Inokedy sa pritacká ožran počas čakania na autobus - daj na lístok, vezmem ťa autobusom zdarma. Logika mi uniká - pokiaľ je v presvedčení, že má privilégiá na prejazd, prečo ich neaplikuje na seba? Nakoniec nastúpi, konduktor ho však vystrnádi z autobusu hneď na ďalšej zastávke. 

Tradičná ruská rodina. V Rusku skutočne panuje akcent na rodinné putá a ľudia k tomuto princípu inklinujú, mladých ľudí nevynímajúc. Zvyšovanie už beztak vcelku štedrej podpory mladých rodín a zlepšenie demografie bolo aj témou Putinovej prezidentskej kampane. Dievčatá sú obvykle vedené k roli starostlivej ženy pre svojho partnera; ženy majú tiež svoj slávnostný deň - 8.marca, ktorý je - narozdiel od Slovenska - jedným z najdôležitejších sviatkov roka. Chlapcom a mladým mužom gratulujú ku Dňu obrancu vlasti (23.februára, tiež štátny sviatok), čím sa napĺňa obraz muža - vojaka, ochrancu vlasti a rodiny. Mlaď (osobne mám dojem, že skôr ženy) často smeruje romantiku smerom k trpezlivosti, dlhodobému vzťahu a rodine. Prekvapivé je však vysoké percento rozvodov medzi mladými ľuďmi, čoho dôsledkom je predovšetkým nezvyčajne častý výskyt slobodných matiek. Obvyklý scenár, ktorý som vo svojom okolí pozoroval, bol nasledovný: zásnuby v dvadsiatke, rok-dva na to svadba, jedno-dve deti, v 25-ke rozvod, jedno-dve deti na krku matky. Takže v konečnom dôsledku je aj v Rusku tradičná rodinná schéma čiastočne naštrbená. 

 

Multikultúrne Rusko. 4.novembra sa v Rusku oslavuje Deň národnej jednoty - sviatok, ktorý má pôvod v oslobodení Ruska spod poľskej nadvlády, symbolizujúci zjednotenie všetkých národov Ruska proti jednotnému nepriateľovi; citujem sputnik-georgia.ru: "(sviatok) ...vyzýva ľudí, aby nielen pamätali na najdôležitejšie historické udalosti, ale tiež pripomína občanom mnohonárodnostnej krajiny aj dôležitosť zjednotenia sa. Tiež slúži ako pripomienka, že iba spoločne sa dokážeme vyrovnať s ťažkosťami a prekonávať prekážky." Nie je vôbec zriedkavé počuť Rusov prízvukovať, že sú krajina mnohých národov; etnickí Rusi tvoria 80% obyvateľstva, zvyšok je pestrá zmes: od mongolských Kalmykov či Burjatov cez tureckých Tatárov či Baškirov, ďalej mnohoraké kaukazské národy od Ingušov po Čečencov až po rôzne etniká obývajúce večne ľadové pustatiny Sibíri ako napr. Jakuti, resp. roztrúsené uralské národíky vo svojich národných federálnych subjektoch ako napr. republika Mordovia či Komi. Ani v malom meste ako Volgodonsk nebolo problém narážať na Kaukazcov, Uzbekov, Kalmykov, či dokonca na periférii mesta dlhodobo usadených Kórejcov; celkom bežné sú aj zmiešané manželstvá. Podľa niektorých zdrojov sa v Čečensku nachádza najväčšia mešita v Európe (iné uvádzajú ruský Dagestan, Rím či Londýn); mešity sú normálna vec v každom väčšom meste. Bonus: pred vytvorením Izraela bol prvý pokus o vyhradenie územia výhradne pre židovskú populáciu práve v Rusku, a to zriadením Židovskej autonómnej oblasti v r. 1928, ktorá pretrvala až doteraz. Projekt však nezvládol skúšku časom a aktuálne v oblasti žije menej než 2000 Židov

 

Všemohúca politická elita. Putin má skutočne v Rusku ohromnú až grotesknú podporu. Je to priam smiešne, že pred voľbami nebol v Rusku takmer žiaden rozruch; situáciu by uspokojivo vysvetlil klasický ruský vtip o novinách s prázdnymi stranami - načo písmenká, všetko je jasné. Avšak mnohí predstavitelia mladej generácie nežijú v bubline a sú k Rusku občas až prekvapivo kritickí. Hlavnými bodmi kritiky sú: všeobecná bieda obyvateľstva napriek nesmiernemu bohatstvu krajiny (kam miznú všetky zdroje?); riadenie štátu skupinou oligarchov (znie povedome?); ustavičné oživovanie mŕtvoly Sovietskeho Zväzu: mnohí by chceli vidieť najznámejšiu múmiu východného bloku tam, kde patrí - v zemi; ďalej - militantizmus a dôraz na armádu (spojený nielen s brannou povinnosťou); v neposlednom rade korupcia na všetkých úrovniach obyvateľstva a konflikt na Ukrajine. Sovietska minulosť a predovšetkým Deň víťazstva nad fašizmom sú azda jedinými témami, ktoré dokáže zmobilizovať takmer celé obyvateľstvo - a tak sa zrejme Rusko tých kosákov&kladív tak skoro nezbaví. 

Najhoršia skúsenosť? Vzťahy na pracovisku. V Rusku je stále v mysliach hlboko zakorenený socialisticko-nevoľnícky prístup k práci. V praxi to vyzerá tak, že musíte byť pripravení hocikedy  (predovšetkým nečakane) obetovať voľný čas v prospech zamestnania. Work-life balance v Rusku neexistuje, vyzývanie do práce v neštandardnom čase je norma. Pokiaľ niekomu firemná hierarchia umožňuje zaobchádzať s vami ako so spotrebným tovarom, tak vedzte, že toto privilégium určite využije. Z výhodnej pozície prekrútia fakty, prisúdia vinu vám a ešte sa vám aj ujde. Rusi majú tendenciu domnievať sa, že sa môžu od ľudí dožadovať čohokoľvek a kedykoľvek, a túto požiadavku vám odkomunikujú ako úplnú samozrejmosť, nezriedka bez korektnosti či zreteľa na váš uhoľ pohľadu. Slušnosť je prejavom slabosti a signálom, že znesiete ešte viac. Ak pracovať s Rusmi alebo v Rusku, tak výhradne za adekvátne ohodnotenie. 

Najlepšia skúsenosť? Celý pobyt v Rusku bola fantastická skúsenosť. Ale tri mesiace a stačilo ;)
 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar ide do civilu. O plánoch viac hovoriť nechce

Ministerka Saková predstaví nového šéfa polície v pondelok. Ohlasuje väčšie zmeny.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Bugár odmietol Fica, znepokojený nie je

Ako Most povedal, že nepodporí návrh Smeru.


Už ste čítali?