Spiaci Gemer

Autor: Tomáš Billik | 18.7.2018 o 14:42 | Karma článku: 2,81 | Prečítané:  1103x

Ak sa chcete o krajine dozvedieť relevantné informácie, hlavné mesto vám napovie len máličko. A tak ma začiatkom leta ukecali na dobrodružný výlet s prísľubom sfúknuť prach z vybraných klenotov Slovenska. 

Každá skupina ľudí minimálne o štyroch členoch so sebou nesie aj deľbu práce a k nej korešpondujúce kádrové zaradenie - ja som k batohu povinne priložil aj gitalele, spĺňajúc tímovú funkciu "Bard"; zvyšok partie tvoria Tmel, Skaut, Fízel a Shrek. Podľa itinerára sa stretávame o siedmej ráno na stanici v podniku s lživým názvom "lahôdky", zanedlho sme vo vlaku spoľahlivo doplnili počet cestujúcich v rovno dvoch kupé na maximum. Vo vlaku človek nevníma, že cestuje proti prúdu rieky Váh; zostatkový optimizmus sa rozmieňa na príležitostné nalievanie a spievanie piesní. Kombináciou rozličných typov hromadnej dopravy sa nám podarilo vystúpiť na zastávke "Dedinky, kopec", okres Rožňava, hniezdiacej na legendami opradenom Dobšinskom kopci, ktorý zdolať s 2,5 promile je podľa mýtov frajerina. Na každej ľudovej povere je zrnko pravdy: počas prvých dvoch kilometrov, ktoré sa nedali ináč než prejsť po svojich, si Shrek vyvrtol členok. Onedlho sme sa predsa pretackali okolo Palcmanskej maše až do srdca obce Dedinky, uloženej na hranici Slovenského raja. Názov obce hovorí za všetko - pár domov, kostol a niekoľko turistických zariadení tvorí polmesiac okolo jazera, ktoré pôsobí dojmom ako najkrajšia vodná plocha na Slovensku, o ktorej ste nikdy nepočuli. Priezračná voda, a v nej takmer nik.

 

Posádka sa dozvedela, že okrem reštaurácie s tradičným slovenským menu bryndzhal/bryndzpir/vyprsyr/bravrez/kurpol/cesnschleb sa v obci nachádza i krčma s cenovo dostupnými nápojmi - táto zistená skutočnosť sa ukázala ako prelomová udalosť večera. Malebná dedinka, cez ktorú sa prinajlepšom kde-tu preženie cykloturista, zostala na pokraji záujmu; na čelo priorít sa vyštveralo systematické opíjanie sa na terase za doprovodu všeobecne známych odrhovačiek plynúcich spod mojich prstov. Keď som mal už ako abstinent po krk apokalyptického alkoholizmu, išiel som sa prejsť po brehu Palcmanskej maši obhliadnuť odporučené miesto na spanie - krčmárka nám v dobrej viere poradila odpratať sa z očí a zriadiť si nocľah v bezprostrednej blízkosti jazierka v objatí pahorkatín. Stany sa pre niektorých členov družiny postavili samé. Ráno prinieslo celkom novú perspektívu do situácie - obyvatelia bez námahy smerujúci do kostola na nedeľnú omšu, okrem toho driemavý pokoj - ideálne miesto pre návrat do seba. Chlapcom sa však do svojich znivočených vnútier vracať nechcelo a tak sme sa vydali na cestu. 

 

Je nedeľa, jedna hodina poobede, a my, ešte vždy užasnutí náročnosťou gemerského terénu z pohľadu vodiča motorového vozidla, máme problém nájsť v Rožňave prevádzku, ktorá by nám poskytla obed za férovú cenu pri prijateľnej čakacej dobe; hotelová reštaurácia nás svojou fazónou odstraší. Štvorcové a zároveň veľmi príjemné námestie pôsobí unaveným dojmom, obídeme ho dvakrát dokola, pričom si snažíme všimnúť všetky estetické vychytávky. Určite by to chcelo viac ľudí, ktorí by sa zastavili pri obrej lavičke či aspoň očumovali kostol z niektorej z priľahlých kaviarní. Družina oddychujúca v tieni stromov zapadá do imidžu nedeľnej siesty. Ušetrená energia sa nám zíde, ďalšou úlohou je totiž zdolať Slavošovský tunel - hoci nikdy nebol uvedený do riadnej prevádzky, doteraz predstavuje vítanú skratku medzi obcami Slavošovce a Magnezitovce.

 

 

 

 

 

Chlapec na bicykli nás na okraji obce prstom inštruuje - stále rovno. Pred vstupom do tunela narážame na akúsi Dobšinského rozprávkovú krajinu - nečudo, známy rozprávkar sa narodil práve tam. Niekoľko roztrúsených farebných drevených rezieb, vláčik a posed pôsobia, vzhľadom na neprítomnosť návštevníkov, trochu "pripjaťským" dojmom. Jeden z vchodov do tunela ústi priamo do rozprávkovej inštalácie a my vchádzame dnu, čelovky na hlavách nám zabraňujú stráviť najbližšie necelé tri kilometre v úplnej tme. Po prvých sto metroch nachádzame pochodový rytmus a ladne sa vyhýbame pravidelným medzerám v podlahe. Vychádzame von a stretáme prvých turistov na našej trase, inak les patrí nám; pokoj zúžitkujeme na kľudný olovrant. Denným cieľom je akýsi koprášsky viadukt; spočiatku nevedno, čo si pod týmto surrealistickým názvom predstavovať. Vysvitlo, že ho postihol rovnaký osud ako tunel - viadukt bol postavený pre účely železničnej trate, po ktorej nakoniec neprešiel jediný vlak; zostal z neho iba vďačný most cez údolie pre peších turistov. Pri jednom z jeho dvoch koncov si ktosi dal námahu postaviť prístrešok aj s ohniskom, nad čím družina zaplesala a odmenila navigátora partie nikdy nevyslovenou, ale predsa uznanlivou pochvalou. Oheň a pesničky nás opäť sprevádzali plynutím času až do momentu, keď sme nevládali držať hlavy na krkoch.

 

Večer dakto nespratal slaninu zo stola a ráno sa zistilo, že z nej chýba polovica; amatérski zoológovia hneď prišli so zoznamom podozrivých, neskôr sme dodatočne zistili, že sme stanovali v revíre medveďa. Družina je veľmi dobre zásobená a tak si popri nabití telefónu môžeme nakrájať čerstvú cibuľu priamo zo záhrady. Zdolávame viadukt, schádzame po stráni kopca do dediny, na pozadí panorámy sa čnie magnezitový lom. Tu sa pred nami vynára krajina, zapadajúca do ľubovoľného stereotypu o východnej Európe: postarší pastier v ošumelých šatách ako jediný človek v dohľade; za zákrutou odparkovaná nepojazdná Lada Niva; socialistické domčeky; kde-tu vytŕčajúca novostavba; bodkou za vetou je archívny model Karosy. A inak klasika - ticho a ani duše. Zídeme hlbšie do obce, zložíme sa pred nenápadným obchodíkom zriadeným v starom vidieckom dome, z neďalekého rómskeho obydlia k nám dolieha hudba - bašável sa očividne môže konať i v pondelok dopoludnia. Do poloprázdneho autobusu s nami nastupujú ďalší traja ľudia, smerujeme do Jelšavy, o ktorej sa dá na nete prečítať všeličo. Po výsadke na námestí si stále nie sme celkom istí, či sme na správnom mieste: pri panoramatickom otočení sa okolo vlastnej osi nenašiel Skaut, podľa vlastných slov, ani jeden záber hoden fotografie. Všetko je tu škaredé, zhodnotil technický stav budov v blízkosti hlavného námestia, pred ktorými sa ponevierajú a posedávajú domáci. Jelšava na nás pôsobí zanedbaným dojmom, nič na tom nemení i stroj času z DDR v podobe ošumelej trafiky umiestnenej na rohu ulice oproti. Prichádzajúci autobus je pre nás čiastočným návratom do nám-západniarom známej civilizácie, na ceste do Banskej Bystrice máme poslednú šancu precítiť zákruty vinúce sa cez zvlnený reliéf Gemera. Najskôr však letmý pohľad na smutno pôsobiaci závod jelšavskej magnezitky, v ktorej okolí by sa i bez dodatočnej predstavivosti mohol natáčať urbexový triler. Poslednú noc trávime na okraji vraj jedinečného dubového hája Gavurky pri obci Dobrá Niva. Vďaka vysokej koncentrácii tohto posvätného stromu slovanských pohanov sa môžeme iba dohadovať, ako v ňom trávili čas. 

 

 

V Dobrej Nive nás čakal už na pocit iný svet. Gemer nás uviedol do pozostatkov svojej kedysi významnejšej epochy: časy, kedy bola Rožňava významné banské mesto, sú očividne preč, zlaté časy magnezitky z čias socializmu asi najskôr tiež. Na stránke Čierne Diery si môžete sami prezrieť početné opustené a spustnuté pamiatky tohto pokútne prehliadaného kusa sveta, ktorý nemá ďaleko k imidžu rekultivovanej postapokyptickej krajiny. Na Gemeri ako keby ustal pohyb; hustý vzduch ako želatina ticho bdie nad horami a iba kde-tu si ním preráža cestu človek. Vedia vôbec Slováci, ako vyzerá Slovensko? pýtali sme sa samých seba. Koľko ľudí zablúdi na Palcmanskú mašu a odvezie sa cez Dobšinú do Rožňavy, či z Jelšavy do Revúcej? V roku 2013 sme šli s kapelou zahrať do Rimavskej Soboty, domáci krútili hlavami, že dokvitla relatívne neznáma kapela, "ktorá nie je z Gemera". Podobne ako Mordor sa aj Gemer zdá byť obkľúčený pohorím, ktoré je však skôr v našich hlavách, než naozaj. Pritom by stačilo iba sa prepchať cez tento psychologický priesmyk a zodvihnúť zo zeme poklad, ktorý už niekoľko desaťročí ležiac ladom hrdzavie v očakávaní, že ho opäť niekto vyloží do vitríny. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Sulíkovci predvádzajú kolosálnu nezodpovednosť (týždeň Petra Schutza)

Putin poslal Trumpovi frčku.

Píše Martin Šebeňa - Fórum

Jedzte menej bravčového, občania!

Učebnicové zlyhania čínskych úradníkov pri africkom more ošípaných.

Dane budú nižšie. Kto ušetrí najviac?

Zmení sa daň z príjmov aj nezdaniteľné minimum.


Už ste čítali?