slava abstinentom alias "nepicom" (c s makcenom) ! Ja mam zase filozofiu: naco sa nicit navyse alkoholom, ked sa opotrebuvavam rekreacnym sportom a pracou !
v tvojom veku s preukázaním kvality života.Moja aktívna pivopičská patália trvala desať rokov, prišiel som o zamestnanie, rodinu, syna,strechu nad hlavou, sebaúctu, nehovoriac o následkoch zdravotných, ktoré ma "potešujú" v starobe, ale tých 42 rokov úplnej abstinencie stojí za to.Dokonca smradľavý eštebák, ktorý o mne viedol záznam z dôvodu bratovho "opustenia republiky" napísal, že so mnou nepohne nič, pretože som absolútny abstinent.Áno, ani kvapka nikdy, s ohňom sa nesmie zahrávať, mnohí "si mysleli " že sú O.K. a sú ich plné cintoríny.Pisateľovi gratulujem a vydržať do posledného dychu...
Je fajn, že ste sa aspoň zabrzdili, aj keď, žiaľ, trochu neskoro. Nikdy som nebola opitá (zažila som pár krát iba to, že mi vínko trochu udrelo do hlavy, ale stále som bola pri všetkých zmysloch) a keď čítam tento článok, tak sa znovu utvrdzujem v tom, že nemám čo ľutovať. Pamätám si na zážitok zo strednej školy, keď jedna, ináč decentná pani, išla z jarmoku totálne spitá, cikala pri našom plote, keď vstávala, švaclo ju naspäť do plota... katastrófa! Vtedy som sa na nej rehotala, ale keď sa vžijem do kože tej ženy, tak ak si na druhý deň niečo pamätala, musela sa strašne hanbiť. A rozhodla som sa, že toto sa mi nikdy nesmie stať. Ďalším faktorom bol môj brat, ktorý mal opicu iba raz v živote a hovoril, aké peklo človek prežíva na druhý deň. Tak som si povedala, že svoj život "ochudobním" o tento zážitok.
Nerozumiem, prečo by si to mal komukoľvek vysvetľovať. Ja nie som abstinent, ale dám si za pohárik vtedy, ak mám na to chuť ja. Keď nechcem tak jednoducho odmietnem, a na blbé otázky, či spýtavé pohľady odpoviem len toľko, že je to moje rozhodnutie. Nič a nikomu v tomto prípade nemusíme vysvetľovať.
Na tento sposob odpovede - je to moje rozhodnutie a moja vec som pred par rokmi presla aj ja. Ako celozivotnemu abstinentovi - z vlastneho rozhodnutia - bolo nemozne vyhnut sa nechapavym pohladom a otazke, preco nepijem. Kym som nepresla na odpoved - moje rozhodnutie, moja vec - odpovedala som - niekto nepije alkohol a niekto nepije rajcinovy dzus.
tohto "potešenia" pred jedenástimi rokmi. Prestať piť bolo veľmi ľahké, čo bolo oveľa ťažšie, to bolo odmietať pravidelné posedenia pri pive a vysvetľovať prečo. Okolie si na to zvyklo až po roku. A Čičikov zistil, že čistá hlava bolo to najlepšie, čo ho mohlo postretnúť. Odrazu veľké množstvo voľného času ho donútilo vrátiť sa do lona matky prírody a od tých čias pochodil veľa krásnych túr po slovenských, českých, či rakúskych horách. Takže gratuluje autorovi k rozhodnutiu a želá mu, aby v tom pokračoval aj naďalej.
abstinencii, ale článok a trochu aj čičikovov príspevok to stavia, akoby jediná alternatíva čistej hlavy bola prepitá hlava. V článku napr hovorí o tom, že až po 4 dňoch dozneli účinky, pričom v sobotu bol úplne nepoužiteľný. Predsa dá sa v piatok si posedieť hoci pri troch desiatkach (desiatky už dnes ozaj vedia vyrobiť dobré), alebo pri dvoch dvojdeci. A nebráni to vrátiť sa hneď v sobotu do lona prírody. Pozor - nikomu nič nevnucujem, len oponujem tomu mantinelizmu.
obdivuje, pretože naštartovať sa tromi desiatkami, alebo pol litrom vína a prestať dokáže v dnešnej dobe pár jednotlivcov. Autor asi myslel to, že nedokázal prestať, pokiaľ mal ešte ako tak zdravý úsudok. A vtedy je naozaj najlepšie skončiť úplne, ako sa potom viac dní trápiť. Podľa všetkého je čistá hlava pre autora jedinou rozumnou alternatívou. Čičikov na mnohých spoločenských akciách vidí, že veľká skupina našich spoluobčanov nevie vyhodnotiť, ktorý krígel, štamperlík, či pohár vína je už nad únosnú mieru. Čičikov to tiež nedokázal a preto zvážil, že najlepšou alternatívou bude vzdanie sa radovánok pri poháriku. A tento krok vôbec neľutuje.
tvrdia, že ak prestať, tak úplne, najmä v súvislosti so závislosťou, ktorá je už deštrukčná. Nemyslím, že je na obdiv, ak sa dokážem zastaviť pri troch desiatkach, viac obdivuhodné je naozaj prestať úplne. Ale tie moje tri desiatky mi celkom spríjemnia večer, najmä v tom spoločenskom zmysle - predsa len, komunikácia ide hladšie, častokrát je viac srandy. Záleží hlavne na zostave, asi mám cenných kamarátov, nikto do mňa neleje borovičky -"musíš, čo si to za chlapa!". Ak mám zlé svedomie, tak najmä kvôli energetickému obsahu, trochu schudnúť by mi prospelo :-)
Asi najlepším riešením je zmeniť partiu, z ktorej sa tak či tak neskôr stanú ťažkí alkoholici zrelí na Prednú horu. Tak z dievčat ako aj z chlapcov. Čím skôr, tým lepšie. Tí, ktorí to pochopia ešte majú v živote nejakú šancu, tých ktorých alkohol zomelie šancu na normálny život nemajú žiadnu - žiadna normálna rodina, žiadne dobre vychované deti, žiadne koníčky, žiadna stabilná práca - len spoločenský pokles - v najhoršom prípade až na bezdomovca. Nie všetci padnú do jamy alkoholovej závislosti, ale ide o ruskú ruletu. Zákerné na alkohole je to, že totálna závislosť môže vznikať nebadane aj 15-20 rokov kým prepukne do spoločenského, rodinného, pracovného, zdravotného kolapsu.
prestat pit, pripadne nezacat pit ako to niektorym ludom vysvetlit. Za cias mojej mladosti v 80 rokoch, ked sa este v zamestnani alkohol bezne toleroval, moj byvaly spoluziak nastupil na pracovisko kde sa pila prva liga, a nevedel tam zapadnut, lebo sam pil len vynimocne a nechcel skoncit ako oni. Tak vymyslel genialny plan ktory skutocne zafungoval. Nasiel si znameho doktora, ktory mu napisal nejaku fiktivnu diagnozu a aj akoze predpisal lieky ktore sa nesmeli kombinovat s alkoholom, a az na zaklade toho mu potom kolegovia dali pokoj. To ze nemoze pit dokazali pochopit, ale to ze nechce, uz nie.
Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí nepochopia, že si nechcem vypiť. To, že nemôžem kvôli liekom alebo kvôli autu sa ako-tak akceptuje, ale povedať ponúkačovi, že nechcem alebo nemám chuť... to sa bude na teba pozerať ako na UFO. Riešenie s predpísanými liekmi, na ktoré sa nesmie piť je ale fajn, mám to overené ....aj keď niektorí sa pýtali aké tabletky to užívam a chceli googliť, či fakt nemôžem piť :-)
to vystihli. Mnohi to "nechcem" nechapu. Ze by to suviselo s nasou toleranciou? Alebo "ak nejdes s nami, ides proti nam?"
Kazdopadne, mne sa nepaci ani to, ze ked idem na navstevu, uz sa "hosti" a vytahuje flasa..
(Nielen) mnohi Slovaci minaju velke peniaze na alkohol, splachnu ich dole hrdlom a potom aj vo WC a napokon sa niektori stazuju na nedostatok financii.. Ja radsej investujem do knih - tie maju trvalejsi ucinok aj hodnotu.
a chybalo málo, aby som sa nedostal do prvej. Prestal som včas(?). A ked niekedy spolocnost nechce pochopit, ze nepijem, poviem: " Som po protialkoholickom lieceni!" A je pokoj...
K+